streda 13. apríla 2011

Na margo príbehu 1

NA MARGO:
♥♥  New York ♥♥
Mesto neuveriteľných možností. Jedno z najkrajších a najznámejších miest na svete. Mrakodrapy, taxíky, dopravné zápchy a chaos. Presne to je New York. Prečo je taký populárny???

Je to predsa New York.

New York je bohaté mesto v každom smere. Ľudia si tu môžu žiť svoj veľký americký sen aj keď treba povedať, že sa tú nájdu štvrte kde by človek nechcel len tak zablúdiť.

Každý si tu nájde kúsok seba.

Dee je vášnivá nákupná maniačka. Aj napriek tomu aký je New York obrovský ona v ňom pozná asi každý butik, vie čo kde je, čo sa nosí, čo je lacné a čo napodobenina. Doslova vyrástla v Midtown. Tiež sa rada prechádza a nakupuje na slávnej Uppear West Side. Tvrdí, že kto nenakupoval v New Yorku ešte poriadne nežil (a potom, že nepatrí k „tým“ blondínkam).

Bee zase obľubuje umenie. Miluje Museum of Modern Art. Tvrdí, že umenie je najlepšia vec aká existuje lebo sa ním dá vyjadriť úplne všetko. Môžete ním vyjadriť svoj hnev, zlobu ale aj lásku a nádej. Život je podľa nej celé jedno veľké umenie.

Fee je zase blázon do histórie. Dee jej to často vyčíta lebo tvrdí, že treba žiť prítomnosťou a nie minulosťou. Keď Fee ešte ako mala videla Sochu slobody bola ňou ohromená a to nadšenie jej ostalo dodnes. Ešte aj teraz keď okolo nej prechádza miliónty krát tak si spomenie na jej históriu a samozrejme si to nenechá len pre seba. Dee a Bee trocha národnej kultúry nezaškodí.

piatok 1. apríla 2011

Keď vstávala Fee na druhý deň do školy vstávala s radosťou. Nič im nevráti ten rok čo strávili od seba a ani tú obrovskú stratu, ktorú prežili ale aspoň si opäť môžu byť jedna druhej oporou. Tou barlou vďaka, ktorej sa nezrúti celá konštrukcia.

Na parkovisku pred školou.
„Ahoj Bee. Kde je Dee?“ opýtala sa Fee.
„Ako by si ju nepoznala. Vieš, že presnosť jej veľa nehovorí a ešte keď je na škole ten nový profesor literatúry, ktorý je skutočne skôst tejto školy.“ skonštatovala Bee.

Bola to svätá pravda. Dee bola vždy neuveriteľné pohodlná, neporiadna a vždy ju lákalo zakázané. A profesor literatúry bol zakázaný.

Keď konečne prišla nasledovalo sexi vystúpenie z auta, prehodenie vlasmi a krútenie zadkom. Aj keď sa Dee raz vyjadrila, že ju to zaradenie k naivným a hlúpym blondínkam uráža bavilo ju presne tak sa správať. Bola to jednoducho Dee. Ak by sa tak neprávala bolo by to čudné.
„Dámy, prepáčte, že meškám ale dokonalosť chce čas,“ povedala.
„My ale čas nemáme. Práve zvonilo. Budeme meškať,“ povedala Fee.
„Ale pokoj Fee ak budeš stresovať budeš mať viac vrások ako Britská kráľovná a myslím si, že v tvojom veku by to bol riadny prepadák,“ povedala s úsmevom Bee.

streda 30. marca 2011

Priateľstvo nikdy nezomiera...

Život je oveľa jednoduchší keď je človek ešte malý. Jeho starosti nie sú skutočné a jeho trápenie sa dá vyriešiť jednoduchšie ako vzniklo. Už od nepamäti sa tie tri delili o všetko a pomáhali si. Ak mala jedna problém ostatné ju vypočuli a pomohli jej. Keď Bee v škole šikanovali Dee a Fee sa za ňu postavili a obránili ju a keď mala Fee okuliare a všetci sa jej posmievali dievčatá prišli s okuliarmi tiež. V kútiku duše teraz všetky verili, že sa opäť stanú priateľkami ako kedysi. Na život a na smrť.

Všetky tri prišli k stromu presne ako sa dohodli. Bolo to neuveriteľné lebo oni nikde nechodili presne.

„Aká som strašne rada, že vás opäť vidím,“ povedala Fee.
„Aj keď je to neuveriteľné ale som rada, že sme sa znova stretli,“ povedala Bee.
Bol to zvláštny moment. Neuveriteľný a magický. Práve tento moment ich spojil znova dohromady.

Objali sa. Všetky tri sa obímali a plakali. Už bolo jedno čo všetko sa stalo. Starý strom v parku ich opäť spojil.

Po hodine sentimentu sa konečne zmohli k slovu.
„Nemôžem uveriť, že sme celý ten rok mohli žiť jedna bez druhej,“ povedala Dee: „Môj cvokár mi povedal, že nechápe ako sme sa po takom priateľstve mohli tak rozísť.“
„Povedala si mu aj o tej nehode?“ opýtala sa Fee.
„Jasné. Tá hlúpa nehoda, ktorá nám úplne zmenila život. Ani neviem čo je horšie. Že som tej noci prišla o otca alebo to, že som tej noci prišla úplne o všetko,“ povedala smutne Bee vtom jej ale do reči skočila Dee: „Nezabudni, že tá nehoda nezobrala všetko len tebe ale, že každá sme v tú noc prišli o niečo.“
„Okrem mňa,“ povedala Fee: „Každá ste prišli o jedného z rodičov ale ja nie.“
„Nie je to celkom pravda. Tvoja ideálna rodina sa ti rozpadla priamo pred očami a prečo? Pre moju matku,“ povedala Dee.
 „ Myslím, že je úplne jedno o čo ktorá prišla. Každá sme si vytrpeli svoje. Boli sme v inom meste, ba dokonca v inom štáte. Myslím, že podstatné je to čo bude teraz,“ povedala Bee.
„A čo bude teraz?“ spýtala sa Fee: „staneme sa opäť najlepšími a nerozlučnými priateľkami?“
„ Nikdy sme nimy neprestali byť,“povedala Bee.
Život je oveľa jednoduchší keď je človek ešte malý. Jeho starosti nie sú skutočné a jeho trápenie sa dá vyriešiť jednoduchšie ako vzniklo. Už od nepamäti sa tie tri delili o všetko a pomáhali si. Ak mala jedna problém ostatné ju vypočuli a pomohli jej. Keď Bee v škole šikanovali Dee a Fee sa za ňu postavili a obránili ju a keď mala Fee okuliare a všetci sa jej posmievali dievčatá prišli s okuliarmi tiež. V kútiku duše teraz všetky verili, že sa opäť stanú priateľkami ako kedysi. Na život a na smrť.

Všetky tri prišli k stromu presne ako sa dohodli. Bolo to neuveriteľné lebo oni nikde nechodili presne.

„Aká som strašne rada, že vás opäť vidím,“ povedala Fee.
„Aj keď je to neuveriteľné ale som rada, že sme sa znova stretli,“ povedala Bee.
Bol to zvláštny moment. Neuveriteľný a magický. Práve tento moment ich spojil znova dohromady.

Objali sa. Všetky tri sa obímali a plakali. Už bolo jedno čo všetko sa stalo. Starý strom v parku ich opäť spojil.

Po hodine sentimentu sa konečne zmohli k slovu.
„Nemôžem uveriť, že sme celý ten rok mohli žiť jedna bez druhej,“ povedala Dee: „Môj cvokár mi povedal, že nechápe ako sme sa po takom priateľstve mohli tak rozísť.“
„Povedala si mu aj o tej nehode?“ opýtala sa Fee.
„Jasné. Tá hlúpa nehoda, ktorá nám úplne zmenila život. Ani neviem čo je horšie. Že som tej noci prišla o otca alebo to, že som tej noci prišla úplne o všetko,“ povedala smutne Bee vtom jej ale do reči skočila Dee: „Nezabudni, že tá nehoda nezobrala všetko len tebe ale, že každá sme v tú noc prišli o niečo.“
„Okrem mňa,“ povedala Fee: „Každá ste prišli o jedného z rodičov ale ja nie.“
„Nie je to celkom pravda. Tvoja ideálna rodina sa ti rozpadla priamo pred očami a prečo? Pre moju matku,“ povedala Dee.
 „ Myslím, že je úplne jedno o čo ktorá prišla. Každá sme si vytrpeli svoje. Boli sme v inom meste, ba dokonca v inom štáte. Myslím, že podstatné je to čo bude teraz,“ povedala Bee.
„A čo bude teraz?“ spýtala sa Fee: „staneme sa opäť najlepšími a nerozlučnými priateľkami?“
„ Nikdy sme nimy neprestali byť,“povedala Bee.

pondelok 28. marca 2011

Po vyučovaní.
Všetky tri sa stretli na lavičke v parku.
„Ahojte,“ povedali naraz. Museli sa porozprávať a toto bola najlepšia chvíľa. Keď chcú začať od znova musia k sebe opäť nájsť cestu.

„Tak aký ste mali deň?“ opýtala sa Fee.
„Absolútne skvelý. Viem, že vás to asi nezaujíma ale myslím, že som zaujala nového profesora literatúry,“ povedala Bee.
„Máš pravdu nezaujíma. Mali by sme sa porozprávať čo bude ďalej. Môj cvokár hovorí, že keď neprekonám to z vami nebudem môcť pokojne žiť,“ povedala podráždene Dee.
„Navštevuješ cvokára? Nevedela som, že niekto taký vyrovnaný to potrebuje.“
„No tak vy dve už prestaňte. Boli sme predsa priateľky. Bez ohľadu na to ako to teraz vyzerá sme boli priateľky na život a na smrť,“ povedala Fee a do očí sa jej nahrnuli slzy. Uvedomila si čo povedala. Na život a na smrť. Škoda len, že práve smrť ich pomaly rozdelila.
Napokon prehovorila Bee: „Mali by sme sa porozprávať. Stretnime sa v parku za tvojim domom,“ pozrela na Fee, „tam budeme mať súkromie.“
Presne to aj urobili. Všetky tri sa vybrali do parku k stromu, pri ktorom sa ešte ako malé stále stretávali a rozprávali si tajomstvá. Keby ten strom vedel rozprávať mal by čo povedať.

Ako sa tak pomaly blížili k miestu stretnutia boli nervózne. Všetky zamknuté spomienky sa mali dostať opäť na povrch. Všetko pred čím celý rok utekali a s čím bojovali malo byť povedané. Mala to byť posledná šanca obnoviť ich priateľstvo a spoločne prekonať bolesť zo smrti ich najbližších.

sobota 26. marca 2011

Prvé staro-nové stretnutia

♥♥♥ New York je mesto splnených snov. Na ulici stretnete kohokoľvek len nechcete. Po uliciach kráčajú známi i menej známi ľudia, nakupujú v tých najluxusnejších obchodoch a vozia sa v najdrahších autách sveta. ♥♥♥

Keď sa tie tri stretli hneď sa spriatelili a stali sa nerozlučné. Chodili na tú istú školu, nakupovali spolu, zabávali sa spolu. Ich rodiny sa poznali už od nepamäti. Chodili spolu na rodinné večierky, podporovali sa a stáli pri sebe v tých najhorších situáciách. Keď ale raz prišiel okamih kedy sa ich priateľstvo pretrhlo a oni sa rozdelili. Nechceli sa rozdeliť ale bolesť, ktorú prežili a ktorá ich ešte viac nešťastné spojila už nevedeli vydržať. Museli sa rozísť aby sa teraz mohli stretnúť znova a začať opäť.

Prvý deň v staronovej škole.
„Nechcem tam ísť,“ povedala Dee, „stále mám šancu vrátiť sa lebo nikto predsa nevie, že som tu.“
„ Dee ty si nezavolala ani jednej svojej priateľke?“ spýtala sa jej teta, „myslela som, že počas toho roka ste boli v kontakte.“
„Je to komplikované teta Abby. Všetky sme odišli na rôzne strany a neviem čo Fee a Bee robia. Posledné čo viem je to, že tiež niekam odcestovali.“

Počas celého roka si ani len raz nenapísali. Naposledy sa videli a rozprávali na letisku v San Franciscu. Rozlúčili sa a odišli každá inde. Teraz sú tu a musia sa vyrovnať s veľkou stratou.

Prvý pohľad na starý život.
Fee stála pred školou a pozerala sa ako do nej všetci vchádzajú. Aj ona chcela ale nemohla sa ubrániť pohľadom na ľudí, v ktorých hľadala svoje priateľky. Chýbali jej aj keď si to nechcela pripustiť.  Nebola ako ostatný. Aj keď bola inde nedokázala sa zmieriť s tragédiou, ktorá ich rozdelila. Bola tvrdohlavá a chcela svoj život späť. Chcela aby bolo všetko také ako predtým a chcela svoje priateľky. Preto keď ich zbadala skoro zabudla dýchať. Stála presne v strede medzi Bee a Dee. Nevedela ku ktorej má kráčať a či má vôbec k nejakej kráčať.

Pomaly sa k sebe približovali. Všetky tri cítili strach a nervozitu. Ako sa tak na seba dívali mali zvláštny pocit.

Prvé stretnutie po roku si určite predstavovali inak ak vôbec nejak.
„Nemôžem uveriť, že vás vidím,“ povedala Fee.
„Je to ako stretnutie po rokoch,“ skonštatovala prostoreká Dee a v jej hlase bolo cítiť iróniu. Potom sa už ani jedna nezmohla na slovo a ich trápne ticho prerušil už len zvonček. Všetky sa rozišli na iné strany a kráčali každá sama do triedy.

piatok 25. marca 2011

Sladký domov

„Domov, sladký domov,“ skonštatovala Bee keď začala vybaľovať, „ten kto toto povedal musel žiť v nejakom super ideálnom svete.“ Bee sa po roku strávenom v Paríži vrátila do rodného New Yorku, no nemala pocit, že bola doma. Po roku strávenom v cudzine si už aj ona pripadala akási cudzia aj keď ju všetci presviedčali o opaku.

„Prečo sme sa museli vrátiť?“ rozčuľovala sa Dee keď po roku zbadala svoju starú izbu. Už aj zabudla ako to tam vyzeralo. Po roku strávenom v daždivom Írsku by čakala, že sa viac poteší keď to tu uvidí.  

„Nemala som sa vracať. Bol to ten najhlúpejší nápad zo všetkých vymeniť horúcu Sydney za toto,“ smutne skonštatovala Fee keď si vyzula zaprášené čižmy a rozpustila si vlasy.

Všetky tri sa po roku strávenom oddelene vrátili aby sa opäť zapojili do bežného a starého života. Bude sa to ale po tom všetkom čo sa stalo dať? Dokáže priateľstvo naozaj všetko prekonať?

utorok 22. marca 2011


Sú tri.
Sú vtipné.
Sú krásne.
Sú priateľské.

Našli sa.

Blondínka, Hnedovláska a Brunetka. Ťažko povedať, ktorá je krajšia a lepšia. Boli ako puzzle.

Blondínka Dee alias Cvok je bláznivá a prostoreká dievčina. Má krásne dlhé a rovné vlasy. Svojou krásou je známa všade, no svojou inteligenciou nikde. Všetci ju hádzali do vreca k všetkým ostatným blondínkam a ona nech robila čo chcela bolo to tak.

Hnedovláska Bee alias Kanárik je vysoká farbami posadnutá babenka. Aj keď nechce budiť pozornosť nikdy nie je nenápadná, pretože jej vernou spoločníčkou je smola a je pri nej stále keď sa dá, a aj keď nie.  

Brunetka Fee alias Šprt je tichá ale usmievavá. Je jemná aj keď v sebe má niečo drsné. Dokáže sa nadchnúť pre hocičo na svete a držať sa toho. Verí, že svet nie je až taký zlý aký z neho ľudia robia.

Sú tri, každá je iná a predsa dohromady dávajú jednu bytosť. Také sú tri najlepšie kamarátky, ktoré nemalo nič nerozdeliť...

Zatiaľ...